Keď budem mama, rozhodne budem dojčiť. Umelé mlieko? V žiadnom prípade!
Dojčenie, určite len dojčenie a nie umelé mlieko! Teória a živá realita tak, ako ju vidí mama lekárka. O skúsenosti sa s vami podelí maminka troch detí MUDr. Kateřina Karolová. Vedie svoj blog, vydala knihu Já, doktor(in) a v roku 2018 zvíťazila v ankete Žena roka.
Áno, som detská lekárka, takže sa odo mňa asi očakávajú sofistikované odborné rady a odporúčania. Cudzie termíny, propagácia dojčenia a koláčový graf. Lenže som aj trojnásobná mama a to človeka zmení viac než atestácia v odbore. Nič nepoučí tak ako vlastná skúsenosť. Dávaj teda pozor:
Na svoje prvé dieťa sa budeš veľmi tešiť. Plánuješ si to užiť, veď materská, to je dovolenka. Okamihy, ktoré poznáš len z počutia, sa konečne stanú tvojou každodennou realitou. Vždy sa ti zdali krásne, niekedy náramne vtipné, tie krušné si nebrala vážne alebo si bola presvedčená, že ty to budeš robiť inak. Lepšie.
Budeš sa snažiť byť tou najlepšou mamou. Samozrejme, že budeš dojčiť. Ženy, ktoré sa rozhodnú nedojčiť, nechápeš. Umelé mlieko, to je ako vydupať si v aute automat namiesto poctivého šoférovania. Prečo chce vôbec niekto dieťa, ak mu nemieni dopriať niečo také prirodzené, ako je materské mlieko? Fľaša s rozpusteným práškom je proste menej láskyplná než prsia...
Plán je jasný. Super!
A je to tu, dokázala si porodiť dieťa! Si šťastná, ale aj odrovnaná, ubolená a na smrť vyčerpaná. Nemôžeš sa dočkať dojčenia. Lenže zrada! Všetky tie fotky, čo si kedy videla v časopisoch, tie usmievavé krásky z televízie... Vôbec sa nepodobajú tomu, čo zažívaš. Dojčenie je náročné. Dojčenie bolí. Dojčenie nie je schopnosť, ktorú by si s úplnou samozrejmosťou ovládala na prvý pokus. Málokto ti to povie, pretože všetci si želajú, aby si dojčila. Sestričky, laktačné poradkyne, lekárky. Všetci to vedia lepšie než ty. Počúvaš, prikyvuješ a snažíš sa. Ale vôbec si to neužívaš, trápiš sa. Hanbíš sa, že si sklamala. Seba, dieťa, okolie.
Nebudeš rozoberať, z akého dôvodu si zlyhala. Ty. Pretože pre okolie (i pre tvoje vlastné svedomie) to bude vždy tvoja chyba, nech už je na vine čokoľvek. Príčin, prečo dojčenie nejde, je veľmi veľa. My pediatri to vieme, napriek tomu každú mamičku neúnavne motivujeme. Dojčenie má, a to bez diskusie, významnú rolu. Niekoľko rol.
Ja sama, kým som bola len pediatričkou a nie matkou, som všetky mamičky zodpovedne presviedčala o nenahraditeľnosti dojčenia a umelé mlieko som zámerne odsúvala do úzadia. Brala som ho ako nebezpečnú barličku, o ktorú sa tie pochybné matky oprú a už sa jej nepustia. Vykašlú sa na dojčenie, nebudú sa snažiť.
A potom príde vlastná skúsenosť
Až vlastná skúsenosť ma donútila prehodnotiť názor, pretože moje dieťa... Moje dieťa od počiatku bojovalo s mojimi prsami. Neprisávalo sa, plakalo, bránilo sa, jednoducho ich nechcelo. Trápili sme sa vo dne v noci. Nehodlala som sa vzdať, s laktačnou poradkyňou sme vyskúšali všetky možné i nemožné metódy, relaxáciu, polohy, klobúčiky na bradavky, odstriekavanie, všetko. To obdobie mám spojené s podprsenkami nasiaknutými lepkavou hmotou a s obrovským spánkovým deficitom. Namiesto mozgu z mlieka kocku. Výsledkom bolo len vyčerpané, vyhladované dieťa, strhaná matka a poradkyňa v koncoch.
Svoje prvé umelé mlieko som pripravila s plačom a predstavou, ako nenávratne ruším puto medzi mnou a mojím dieťaťom. Skoro neveriacky som sledovala, ako moje dieťa hltavo ťahá z fľašky a doslova rozkvitá pred očami. A tak som vzala na milosť umelé mlieko. A vieš čo? Len čo sa moje dieťa spamätalo, začalo sa zaujímať aj o tú moju nechcenú bradavku. Nakoniec sa jej nehodlalo vzdať ani po pôrode mladšieho súrodenca. O moje prsia bol enormný záujem. A to len vďaka výpomoci toho umelého prášku z krabice. Niekto ho len skúsi, niekto sa bez neho nezaobíde. V každom prípade je fajn, že je k dispozícii.
