Kyselina listová? V štiepenej forme pre mamičku i dieťatko

Zastúpenie má aj v niektorom ovocí, najmä v pomaranči, mangu, avokáde, banáne, čerešni, vo višni či v jahode. Prekvapivo sa kyselina listová vkradla aj do potravín nerastlinného pôvodu, ako sú pečeň, fermentované mliečne výrobky, mäso či ryby.

Jej vplyv na zdravie je významný, no napriek tomu ju v priebehu niektorých životných etáp telo nemusí dostávať v potrebnom množstve. Reč je predovšetkým o tehotenstve, detstve a starobe. Poďme sa pozrieť bližšie na prvé dve zmienené obdobia.

Čím je kyselina listová prospešná v priebehu tehotenstva?

Nastávajúcu mamičku chráni pred vznikom anémie. Čo sa týka plodu, podporuje vývoj nervovej sústavy a dbá o to, aby sa správne vyvinul mozog a chrbtica. Pri nedostatku kyseliny listovej hrozí rozvoj vrodených vývojových porúch či spontánne potraty. Stála hladina vitamínu B9 v tele budúcej mamičky je dokonca taká dôležitá, že sa odporúča myslieť na tento vitamín už niekoľko mesiacov pred plánovaným otehotnením. To preto, aby sa mohol zapojiť okamžite v momente oplodnenia, keď sa začne enormné delenie buniek.

Rolu hrá nielen v období, keď sa dieťa nachádza v mamičkinom brušku (o dôvodoch som písala v predchádzajúcom odseku), ale aj po narodení, predovšetkým v období vývinu a rastu dieťaťa. Vďaka vitamínu B9 sa dieťatku správne formujú červené krvinky, bunky v tele, nervová sústava a mozog, ale aj imunita.

Koľko vitamínu B9 a v akej forme potrebuje mamička a dieťa

Denná potreba folátov je asi 200 až 400 µg, ale v tehotenstve a počas laktácie stúpa až na 900 µg/deň. Niektoré krajiny odporúčajú dokonca 1 000 µg/deň. To už sme na päťnásobku pôvodného množstva, čo je naozaj dosť.

Tehotným ženám a dojčiacim matkám sa preto odporúča pestrá strava s dobrými zdrojmi kyseliny listovej. Nároky na prísun vitamínu B9 sú však také vysoké, že bežná konzumácia potravín s obsahom kyseliny listovej ich pokryje len ťažko.

Čo s tým? K slovu sa dostávajú doplnky stravy (vitamínové preparáty) či niektoré potraviny obohatené o kyselinu listovú (napr. cereálie). Kyselina listová v nich môže byť obsiahnutá v dvoch formách:

Neštiepená

V organizme musí byť premenená pomocou enzýmu, ktorý túto kyselinu správne porciuje, čiže štiepi. Výskumy naznačujú, že existuje určité percento ľudí, u ktorých tento enzým buď úplne chýba, alebo nepracuje naplno. Testy, ktorými by sa deficit enzýmu odhalil, sa však štandardne nerobia. Čo z toho vyplýva? Zmienený enzým môže chýbať práve vám! Znamená to, že i napriek dostatočnému príjmu kyseliny listovej nedôjde v tele k jej štiepeniu, a tak neposkytuje požadovaný účinok.

Štiepená

Hovorí sa, že je aj „bioaktívna“, a to preto, že nepotrebuje aktivitu ničoho ďalšieho (zmieneného enzýmu). Je akčná sama osebe – už vopred totiž prešla procesom štiepenia. Organizmus sa už teda nemusí starať o premenu, má k dispozícii rovno hotový produkt. Možno sa oplatí podotknúť, že i v materskom mlieku je zastúpená prevažne v tejto forme, čo je jeden z dôvodov, prečo sa tak veľmi podporuje dojčenie.

Oplatí sa venovať pozornosť zloženiu uvedenému na obaloch.

Kyselina listová, ktorá nie je v štiepenej forme, je uvedená ako kyselina listová alebo pteroylmonoglutámová, resp. folát.

Kyselina listová v štiepenej forme je na obaloch uvedená napríklad ako Metafolin^® (Metafolin^® je registrovaná ochranná známka spoločnosti Merck KGaA, Darmstadt, Nemecko), quatrefolic alebo metylfolát. Ak sa i vám zdajú tieto názvy zložité a ste si istá, že si ich do najbližšieho nákupu nezapamätáte, stačí sa opýtať v lekárni. Urobte to, nech viete, že sebe a svojmu dieťatku dávate to, čo telo veľmi dobre využije.