Teplota u detí. Prečo sa jej vlastne všetci boja?
Som pediater, takže dieťa v horúčkach je pre mňa niečo ako kvapkajúci kohútik pre inštalatéra. Dokážem však pochopiť všetkých rodičov, ktorých teplota desí, a to preto, že sama som mamičkou.
Spomínam si, že keď po prvýkrát ochorel môj vlastný syn, v panike a rozrušení som prišla o rozum, a len sa vydesene nekoordinovane uisťovala, či robím všetko správne. Tisla som k sebe rozpálené, plačúce dieťa, fľaštička so sirupom sa mi triasla v rukách a odmerané množstvo som kontrolovala až do zblbnutia. Zážitok bol pre mňa veľkým ponaučením, a od tej doby súcitím so všetkými dospelákmi, ktorí bojujú s hrôzou pri pohľade na svoje choré dieťa.
A pritom práve teplota nepredstavuje zas až tak závažný problém. Dá sa ľahko riešiť a v princípe ide len o obranný mechanizmus tela, o taký dôsledok bitky prebiehajúcej vnútri.
Na zvýšenú teplotu existujú praktické opatrenia a bezpečné lieky. A oboje funguje. Ako? Tak pekne poporiadku:
1) Dieťa sa vám zdá teplé na dotyk, nie ste si istí, či je všetko v poriadku - vytiahnite teplomer! Poznámka: Berte teplomer so sebou aj na dovolenku, dobre vám radím. Veľa neváži a hodí sa práve vtedy, keď ho zabudnete. Rovnako ako dáždnik.
Pokiaľ na displeji zažiari zvýšená hodnota (medzi 37-38), zamyslite sa. Nemerali ste náhodou bezdotykovým teplomerom a nemalo dieťa čelo zaparené pod čiapkou? Normálne sa hrá, je a je spokojné? Tak nič nemusíte robiť, len tú teplotu za pol hoďky znovu premerajte.
Čo ak je ale dieťa unavené, nevrlé, plačlivé a bez nálady. A teplota vyskočí nad 38? Čas na to, brať situáciu vážne.
2) Vytiahnite lekárničku. Určite sa oplatí mať v nej určitý poriadok, pretože keď príde do tuhého, prehrabovanie sa medzi krabičkami vám na kľude nepridá. Medikamentom, ktoré znižujú telesnú teplotu, sa hovorí antipyretiká a všeobecne obsahujú (ako účinnú látku) buď paracetamol, alebo ibuprofen. Obe látky znášajú deti veľmi dobre a obe výborne zaberajú ako na teplotu, tak na bolesť. Ibuprofen naviac aj na zápal. Na trhu je k dispozícii široká škála tabletiek, čapíkov a sirupov od rôznych výrobcov. Je úplne jedno, čo zvolíte. Dôležité sú dve veci:
a) forma lieku. Na výber máte čapík, tabletku, alebo sirup. Každý detský vek si žiada niečo iné (dojčatá dobre znášajú čapíky, predškoláci sirupy, pubertiaci tabletky). A všetko ovplyvňuje aj aktuálny zdravotný stav - pokiaľ má pacient hnačky, tak z neho čapík odíde skôr, než stihne zapôsobiť. Pokiaľ ho trápi zvracanie, nedostane do sebe sirup či tablety. Formu lieku je teda nutné voliť podľa situácie, a je preto dôležité, aby ste mali v domácej lekárničke v zásobe viac variantov z každého lieku (od paracetamolu i ibuprofenu - čapíky, sirup alebo aj tablety).
b) dávkovanie. Pamätám si, že keď som sa raz počas pracovnej doby zastavila u kolegyne na internom, započula som, ako diktuje sestričke medikáciu pre jednu pacientku a zarazilo ma, že nikoho nezaujíma presne vypočítané množstvo lieku. Až po chvíli mi došlo, že medicína pre dospelých pracuje s inými faktami, ako pediatria, v ktorej je nevyhnutné vziať do úvahy nie len vek, ale predovšetkým aktuálnu telesnú váhu. Inú gramáž potrebuje vychudnuté desaťkilové batoľa, odlišnú obézny predškolák. Podľa veku by však v mojich tabuľkách spadali do rovnakej kategórie. Ako sa v tom teda vyznať? Pamätajte si, že podstatné je dávkovanie podľa telesnej hmotnosti! Podávajte preto lieky tak, ako to praktikujú pediatri:
K tomu dávkovaniu by som vám chcela ešte niečo povedať. Nebojte sa. Pokiaľ dodržíte vyššie spísané pravidlá (ktoré som pre istotu podčiarkla), dieťa nepredávkujete. Jedna mamička na pohotovosti sa mi zverila, že dala svojmu pätnásťkilovému dieťaťu len jeden mililiter sirupu, pretože mala strach, že mu uškodí. Viete, to je rovnaké, ako by tomu horúčkou zmietanému synovi tú krabičku s liekom len ukázala. Proste je to nanič.
3) Aplikujte obklady a zábaly. Koža predstavuje ohromnú plochu, ktorou môžete veľmi efektívne ovplyvniť procesy vnútri tela, a to pomocou jednoduchých fyzikálnych zákonov. Ako na to? Napustite do lavóra vlažnú až teplú vodu. Určite nie studenú, ani horúcu. Proste niečo medzi. Namočte do vody utierku, potom ju dobre vyžmýkajte a prikladajte ju postupne na jednotlivé časti tela. Vždy chvíľu počkajte, pokiaľ do seba utierka nenasaje teplotu kože, a koža sa sama naopak neochladí, potom utierku namočte znovu do lavóra, vyžmýkajte a postup opakujte. Zvyšok tela ponechávajte prikrytý ľahkou dekou a pomôže vám, keď pod dieťa umiestnite suchý uterák, aby ste na záver nemuseli riešiť vlhký matrac. Mimochodom. Pokiaľ vám niekedy niekto radil, nech strčíte dieťa pod studenú sprchu, nerobte to. Alebo si to najskôr skúste sami na sebe. Vážne to nechcete zažiť.
4) Dajte dieťaťu v horúčkach čas a priestor, nech si oddýchne. Neposielajte ho do škôlky, školy, ani na krúžok, nejazdite s ním okamžite k lekárovi. Bude nútené sedieť v aute, a potom v čakárni. V posteli mu bude na začiatok určite lepšie. Prezlečte ho do pohodlných vecí a uložte ho. Zhasnite, zatiahnite závesy, vypnite mobil i televíziu. Otvorte okno, dajte na dosah pohár s vodou. Počas horúčky stráca organizmus značnú časť tekutín (potením, odparovaním), je teda dôležité ich pravidelne dopĺňať. Zvýšte príjem vitamínov, oplatí sa myslieť aj na probiotiká, ktoré zohrávajú významnú rolu v podpore imunity.
A to je asi tak všetko. Čo by som chcela poznamenať na záver? Pokiaľ sa vám nebude čokoľvek zdať, naložte dieťa a zájdite sa poradiť. Mám však jednu prosbu – pred samotnou cestou uľavte dieťaťu od horúčky pomocou antipyretík, a to aj napriek tomu, že máte ordináciu za rohom. Doktor vám nevynadá, on vás naopak pochváli! Veta: "Má teplotu, ale radšej sme nič nedali, aby sme nič nepokazili..." je medzi pediatrami veľmi nepopulárna. Radšej ju ani nevyslovujte nahlas:)
Viac informácií nájdete tu.