Dojčenie a význam materského mlieka

Materské mlieko je i dnes pre život novorodenca nenahraditeľné. Ak je to možné, doprajte ho svojmu dieťaťu aspoň v prvých šiestich mesiacoch, pretože je tou najlepšou stravou, akú mu môžete v tomto období poskytnúť. 

Dojčenie postačuje fyziologicky sa vyvíjajúcemu dieťaťu až do ukončeného 6. mesiaca. Neskôr už dojčaťu neposkytuje dostatok potrebných živín ani energie a nastáva čas na zaradenie prvej lyžičky s nemliečnou stravou. V dojčení je však vhodné pokračovať, a to do 2 rokov veku dieťaťa, pokojne aj dlhšie.

Kvality materského mlieka je možné lepšie opísať pomocou jeho porovnania s kravským mliekom, v prípade ktorého je zrejmý rozdiel v zložení. Zároveň tým zodpovieme otázku, prečo nie je vhodné nahrádzať materské mlieko kravským.

Bielkoviny sú základným materiálom rastúceho organizmu. Materské mlieko ich obsahuje 1,2 g/100 ml. V kravskom mlieku je trikrát také veľké množstvo bielkovín, čo predstavuje zvýšenú záťaž pre obličky a vylučovacie ústrojenstvo.

Mliečne bielkoviny v materskom mlieku sú prevažne srvátkové a pre dojčatá ľahko stráviteľné. V kravskom je, naopak, prevaha kazeínových bielkovín, ktoré sa trávia ťažšie. Z dôležitých bielkovín v materskom mlieku prevláda alfalaktalbumín, v kravskom je to betalaktoglobulín, ktorý je u mnohých detí príčinou jeho neznášanlivosti. Betalaktoglobulín sa v materskom mlieku nevyskytuje.

Materské mlieko dieťa chráni pred infekciami. Môže za to prítomnosť laktoferínu, čo je zložka srvátky. V kravskom mlieku sú prítomné iba jeho zanedbateľné stopy.

Imunoglobulíny typu A sú špeciálne sekrečné protilátky, ktoré si telo dieťaťa nevie vyrobiť samo, a preto ich získava z mliečnej žľazy matky. Chránia črevnú sliznicu tvorbou špeciálneho ochranného filtra a bránia tak usádzaniu niektorých patogénov. Odolnosť dojčených detí je teda oveľa vyššia ako detí živených umelo.

Sú to práve cukry, čo deťom dodáva 40 % energie. V materskom mlieku je obsiahnutých 7 g cukru na 100 ml tekutiny. V kravskom mlieku je obsah cukrov polovičný.

Hlavným cukrom v materskom mlieku je laktóza, ktorá sa enzymaticky štiepi na látky nevyhnutné na vývoj centrálnej nervovej sústavy. Súčasne podporuje bakteriálne osídlenie čreva dojčaťa, ktoré je žiaduce.

Ďalšími cukrami sú oligosacharidy, ktoré plnia dôležitú funkciu tzv. prebiotík. Ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry a podporujú rast laktobacilov a bifidobaktérií, čím chránia dieťa pred infekciami. Iba mlieko od mamy vytvára takéto priaznivé prostredie, v ktorom laktobacily a bifidobaktérie rastú. Črevná mikroflóra dojčených detí sa teda veľmi odlišuje od mikroflóry detí živených umelo, pretože kravské mlieko tieto užitočné baktérie neobsahuje.

Tento problém sa rieši pridávaním oligosacharidov (tzv. prebiotík) do umelej výživy, no ani týmto spôsobom sa ju zatiaľ nedarí dostať na úroveň mlieka od mamy.

Organizmus dieťaťa potrebuje tuky ako zdroj energie. V materskom mlieku je asi 3,5 g tukov na 100 ml mlieka. Veľmi úzko to súvisí s energetickým príjmom dojčiacej matky. Veľký význam majú esenciálne kyseliny (linolová, linoleová a arachidonová), ktoré sú nevyhnutné pre život svojím vplyvom na rast nervovej sústavy.

Materské mlieko obsahuje cholesterol na tvorbu bunkových obalov a vývoj mozgu, hormónov alebo aj žlčových kyselín. Ak telo po narodení nemá dostatok cholesterolu, začne si ho tvoriť samo, pričom tento proces pretrváva až do dospelosti. Dojčenie má teda protektívny vplyv – chráni pred artériosklerózou v neskoršom veku.

Pravé materské mlieko je nápadne ochudobnené o minerálne látky. V kravskom je ich trikrát toľko, čo znamená vyššiu záťaž pre činnosť obličiek.

V prvých dňoch po pôrode (1. až 5. deň) sa začína tvoriť počiatočné mlieko, ktoré označujeme ako kolostrum alebo aj mledzivo. Je husté a žltkasté. V tomto mlieku je nielen viac bielkovín, ale aj imunoglobulínov, ktoré chránia pred infekciami. Kolostrum je navyše bohaté na tuky, ale oproti ďalšiemu zloženiu je chudobnejšie na obsah sacharidov.

Medzi 5. až 14. dňom označujeme mlieko ako prechodné, od 15. dňa už ako mlieko zrelé. Toto zrelé mlieko je redšie a stráca žlté sfarbenie. Zrelé mlieko sa v priebehu dňa mení. Ráno je v ňom obsah tuku vyšší, večer je, naopak, redšie. I počas dojčenia sa toto zloženie líši a na základe toho rozlišujeme mlieko:

• predné – obsahuje viac vody a mliečneho cukru, dieťa pitím uhasí smäd,
• zadné – v zložení má vyšší obsah tukov a bielkovín a dojča sa pitím zasýti.

Materské mlieko je prispôsobené potrebám dieťaťa. Nie je teda potrebné pridávať dojčeným deťom vodu v iných formách. Z predchádzajúceho textu vyplýva, že materské mlieko je svojím zložením unikátne a jeho tvorba je dokonalejšia, než si myslíme.

Je pozoruhodné, že i jeho zloženie je vytvorené presne pre potreby dieťaťa. Ak sa bábätko narodí predčasne, mlieko jeho mamy obsahuje viac bielkovín v porovnaní s materským mliekom ženy, ktorá porodí v termíne. Aj z tohto dôvodu je lepšie, keď predčasne narodené bábätko dostáva mlieko biologickej matky, nie z mliečnej banky.

A napokon netreba zabúdať ani na psychosociálny vplyv dojčenia, keďže aj vďaka dojčeniu sa upevňuje vzájomný vzťah maminky a bábätka. Spoločne hľadajú rytmus, nadväzujú očný kontakt, dotýkajú sa „koža na kožu“, v dôsledku čoho sa dojčenie stáva prvým zoznámením pomocou všetkých piatich zmyslov.

Naďalej pretrváva veľká snaha vytvoriť umelé mlieko na takej úrovni, aby sa čo najviac približovalo práve unikátnemu materskému mlieku, a maminky, ktoré z rôznych príčin dojčiť nemôžu, majú potom na výber zo širokej škály náhradnej mliečnej výživy.