Pôda živí planétu aj pomáha klíme a vy ju môžete aktívne tvoriť
Ekologické poľnohospodárstvo stavia zdravú pôdu na prvé miesto. A oprávnene – len zo zdravej pôdy môžu vyrásť zdravé rastliny. Navyše pôda bojuje aj s nepriaznivými zmenami klímy.
Pôda je základný, no napriek tomu veľmi vzácny prírodný zdroj, bez ktorého by nebol život. Bez pôdy by nevyrástla pšenica, bez pôdy by sa nemali kde pásť ovce. Pôda skrátka živí celú našu planétu.
Vedeli ste, že 95 % potravín priamo či nepriamo vyprodukuje pôda?
Aby mali konvenční poľnohospodári výnos, doháňajú to hnojivami. A potom aj pesticídmi, ktorými bojujú proti škodcom či plesniam. Ekopoľnohospodári si stále pomáhajú len prírodou – miliardy baktérií v pôde, stabilný pôdny systém, biologická rozmanitosť, výber správnych rastlín a odrôd, šetrné obhospodarovanie i zber, ručné pletie, dostatok času na zrenie, žiadne geneticky modifikované semená. To všetko robí ich pôdu zdravšou, a teda úrodnejšou.
Pôda nielenže živí našu planétu, ale plní aj ďalšiu – pre nás nevyhnutnú – funkciu: správa sa ako prirodzený filter vody. Navyše ju v sebe dokáže zadržiavať – tá šetrne obhospodarovaná to opäť dokáže lepšie, a tak zníži riziko záplav či erózie.
Spojenie medzi ochranou klímy a pôdou
Ako spoznať zdravú pôdu? Odborníkom stačí vziať ju do ruky, aby zistili, že má dobrú „drobivú“ štruktúru, kyprí ju omnoho viac živočíchov (hlavne dážďoviek), je v nej dostatok organickej hmoty. Rozbor by potom ukázal i priaznivejšie pH.
Každá hrsť zdravej pôdy je malý zázrak pre naše podnebie – žijú v nej milióny mikroorganizmov, ktoré premieňajú zvyšky rastlín na cenný humus, ktorý viaže uhlík poškodzujúci klímu. Zdravá pôda ho navyše dokáže naviazať viac, a tak i viac pomôže planéte. Vďaka tomu je pôda prirodzeným bojovníkom proti zmenám klímy a je potrebné sa o ňu starať. Čím viac totiž konvenční poľnohospodári narúšajú pôdu, tým viac poškodzujú celý ekosystém.
Ako na kompost doma i v záhrade
Založiť si kompost môžete v záhrade i v malom byte. V záhrade zrejme využijete väčší kompostér s objemom zhruba 500 litrov, ale nemusíte zbytočne nakupovať ďalší kus plastu. Môžete si ho vyrobiť sami z plotoviek alebo dosiek. Na internete nájdete množstvo kreatívnych návodov. Kompost umiestnite mimo priameho slnečného žiarenia, ideálne tak, aby naň nemohlo ani intenzívne pršať (napríklad pod orech). Na dno patria drobné vetvičky či slama kvôli prístupu vzduchu. A potom už len vhadzujte zvyšky ovocia, pohrabanej trávy, čajové vrecká či kôru.
Nezabudnite, že správny kompost by mal mať podložku z priepustného materiálu kvôli prístupu pôdnych organizmov a hmyzu. Práve živočíchy sú to, čo odpad premení na niečo mimoriadne dôležité. Nechajte ich preniknúť do odpadu a pracovať. Robia to zadarmo a rady.
Kompost by nemal byť ani veľmi suchý, ani príliš mokrý. Nie je to žiadna veľká alchýmia – možno potrebuje len trochu vody alebo nabudúce menej trávy. Kompost je ideálne dvakrát za rok prekopať na dosiahnutie rýchlejšieho zrenia, no ďalšiu prácu už nevyžaduje. Uvidíte, že za jednu sezónu z vás bude skúsený spracovateľ. Drobné živočíchy premenia zvyšky na kvalitný kompost, ktorý môžete ďalej využívať v záhradke. A to už 10 týždňov po založení, keď je vhodný na mulčovanie. Úplne zrelý je po roku. Dokonalý kolobeh prírody!
Ak nemáte vlastný kompost, môžete biologický odpad vyhadzovať do hnedého kontajnera na bioodpad. Keď neskončí v smetnej nádobe, vráti sa do obehu.
Čo patrí do bioodpadu:
- lístie, burina, hlúby, uhynuté rastliny, vetvičky
- tráva a mačina
- šupky a zvyšky ovocia a zeleniny, jadrovníky
- čaj (i čajové vrecká, ale overte si, či sú skutočne papierové alebo aj s obsahom plastu. Existuje jednoduchý test, ako to zistiť. Pokúste sa vrecko natrhnúť – ak to ide ľahko, je papierové. Ak sa však pod prstami naťahuje a nie je možné ho hneď roztrhnúť, je s podielom plastu a patrí do komunálneho odpadu.)
- škrupiny z vajec a orechov
- zemina a hlina (bez kamienkov či iného znečistenia)
- kávová usadenina a kompostovateľné kapsuly
- slama, seno
- piliny, kôra, hobliny
Čo do bioodpadu nepatrí:
- podstielky či hobliny pre zvieratá (alebo inak znečistené)
- kamenie, tehly, murivo
- obaly od kvetináčov a iné obalové materiály
- kosti či zvyšky mäsa z kuchyne
- mliečne výrobky, oleje, tuky
- zvieracie exkrementy a mŕtve zvieratá
- perie, vlasy, chlpy
- zvyšky jedál (omáčok, cestovín a pod.)
- rastliny napadnuté škodcami či chorobami
- ohorky cigariet
Ako založiť kompost v byte?
Aj v malom byte alebo na miniatúrnom balkóne môžete mať kompostér. So spracovaním zvyškov vám pomôžu v špeciálnej nádobe – vo vermikompostéri – dážďovky. Premieňajú bioodpad z domácnosti na tzv. dážďovkový čaj, ktorý je skvelým hnojivom, napríklad na izbové rastliny.
Dážďovková mapa
Rozhodli ste sa, že zapojíte kamarátky dážďovky? Na dno domáceho kompostéra umiestnite najprv podstielku z natrhaného a namočeného kartónu. Potom pridajte dážďovky a zhruba 3 centimetre bioodpadu.
Naše dážďovky nepracujú tak efektívne ako kalifornské, a tak ich musíte zohnať v podobe tzv. násady. V jednej násade žije asi 400 dážďoviek, ďalšie desiatky čakajú vo vajíčkach. A vy ich môžete mať zadarmo – stačí sa po nich poobzerať na mape komunitných záhrad (mapko.cz alebo kokoza.cz).
Do vermikompostéra, ktorý je vyrábaný napríklad i z ekologicky šetrného bambusového vlákna alebo zo smrekovcového dreva, potom postupne zbierate domáce zvyšky, ako sú šupky z jabĺk, vajcové škrupiny alebo zvädnuté kytice tulipánov.
Len to nesmiete prehnať s množstvom, nech dážďovky nezačnú štrajkovať.
