Ideálnou dĺžkou dojčenia sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dva roky. Aj keď dojčíte len s problémami, iba čiastočne, skúste vydržať aspoň pol roka. Materská výživa tlačí nadol riziko infekcií dýchacích ciest, alergií, detskej obezity a cukrovky, ale aj syndrómu náhleho úmrtia dojčiat. Nehovoriac o citovom pute, ktoré sa medzi mamou a drobčekom pri dojčení rozvíja, a to bez ohľadu na to, či to na vedomej úrovni – napríklad vzhľadom na obrovskú únavu – vnímate alebo nie.

„Déčko som spočiatku neriešila. Celé tehotenstvo som si myslela, že ho moja malinká Emka bude automaticky dostávať s mojím mliečkom,“ hovorí Lucia. „Pediatrička ma vyviedla z omylu hneď pri prvej návšteve poradne. Vysvetlila mi, že aj keď budem plne dojčiť, musím malej každý deň podávať vitamín D na lyžičke. Potrebuje ho nielen na zdravé kosti a zuby, ale aj na dobrú imunitu. Upozornila ma, že výživový doplnok nesmiem kvapkať do čaju, len do mlieka alebo kaše, lebo déčko sa rozpúšťa iba v tukoch.“

Tereza svojho synčeka nedojčila, nemala dostatok mlieka: „Veľmi som chcela. Radila som sa s mamou aj s laktačnou poradkyňou. Nepomohlo. Musela som prejsť na náhradnú dojčenskú výživu. Má v sebe pridaný vitamín D, no Samkovi pravidelne dávam aj predpísané kvapky. Uvedomujem si, aké je déčko dôležité. Spomínam si na babku, ako hovorila, že malé deti kedysi museli piť rybí tuk, aby ich ochránil pred krivicou.“

Vitamín D je v skutočnosti skôr hormón než vitamín. V organizme malého dieťaťa i dospelého človeka plní viacero úloh. V prvom rade zodpovedá za udržiavanie rovnováhy a stabilného pomeru vápnika a fosforu v krvi a podporuje ich vstrebávanie v čreve. Zabezpečuje správny vývoj kostí bábätka už v matkinej maternici!

V období dojčenia zvyšuje tvorbu materského mlieka. Je nesmierne dôležitý pri vývoji a raste kostí a zubov v útlom detstve i v puberte, ale aj pri predchádzaní osteoporóze a iným metabolickým ochoreniam kostí v dospelosti. Pozitívne vplýva aj na svalový a centrálny nervový systém. Čoraz viac sa dostáva do pozornosti aj v súvislosti s posilňovaním imunity.

Vitamín D možno nazvať aj nutnosťou na naštartovanie vrodenej imunity, ktorá už najmenším pomáha brániť sa proti najrôznejším infekciám. Podieľa sa na tvorbe látok, ktoré ničia vírusy, baktérie a iné škodlivé mikróby, a znižuje tak predovšetkým riziko ochorení dýchacích ciest. 

Najnovšie výskumy preukázali súvislosť medzi nedostatkom déčka a prechladnutím, chrípkou, dokonca aj tuberkulózou. Má i ochranné a preventívne účinky pri civilizačných ochoreniach, ako sú cukrovka, autoimunitné ochorenia či dokonca astma a depresie.

Ľudské telo si väčšinu vitamínu D vyrobí samo. Teda teoreticky. Tvorí ho v koži, presnejšie v podkoží. A potrebuje na to „iba“ dostatok UVB slnečného žiarenia. Odtiaľ má déčko pomenovanie slnečný vitamín.

V našich zemepisných šírkach dopadajú slnečné lúče tri štvrtiny roka v šikmom uhle. Na jar, na jeseň i v zime nám déčko chýba. Ani v lete to nie je ideálne. Slnečných dní síce pribúda, dokonca je ich vplyvom celosvetových klimatických zmien oveľa viac ako kedysi, ale agresívnejšie ultrafialové žiarenie má na svedomí úpaly či spálenú pokožku a čoraz častejšie aj rakovinu kože.

Najznámejšie zo skupiny vitamínov D sú vitamín D2, ktorý vzniká v potravinách pôsobením slnečného žiarenia, a D3, ktorý sa vytvára v koži pri slnení.

Keď vedci zistili, že zo slnka a stravy si ich krehký detský organizmus nedokáže vyrobiť v dostatočnom množstve, vynašli syntetickú náhradu. Vitamínový doplnok majú pravidelne užívať nielen dojčatá a batoľatá, ale i deti v neskorších rastových fázach – teda okolo šiestich rokov a potom znova v puberte – a aj dospelí, ktorí trpia jeho nedostatkom. Aj napriek tomu, že detskí lekári predpisujú dojčeným aj nedojčeným deťom kvapky s vitamínom D už v druhom – treťom týždni po narodení, je dobré jeho koncentráciu v krvi kontrolovať a prípadnú hypovitaminózu liečiť. 

Aj vám počas tehotenstva pripomínali, že máte jesť za dvoch a že na to budete mať právo aj počas celého obdobia dojčenia, lebo vďaka tomu zabezpečíte bábätku všetko, čo potrebuje? Je to mýtus. V prípade vitamínu D dvojnásobný. Prejedanie sa v tehotenstve či po pôrode nemá význam. 

Iba malé množstvo déčka – asi päť až desať percent – prijímame v potrave. Najviac je ho v tučných morských rybách, ako makrela, losos, tuniak alebo sardinka, či v rybom oleji. Menej ho obsahuje vaječný žĺtok, tresčia pečeň, tuky a výrobky z mlieka. Nájde sa aj v rastlinných potravinách, napríklad v kokosovom orechu, datliach či sušených hríboch. Bežnou stravou však tehotná ani dojčiaca žena jeho potrebnú dennú dávku nepokryje, navyše tzv. tučným rybám by sa mala vyhýbať vzhľadom na hrozbu obsahu ťažkých kovov, ktoré sa ukladajú práve v tukoch. Dojčiacim ženám sa odporúča dopĺňať si vitamín D skôr užívaním doplnkov stravy a popritom nezabúdať na kvalitné a výživovo hodnotné stravovanie.

Nízke hladiny vitamínu D ohrozujú predovšetkým predčasne narodené bábätká, dojčené deti, ktorých matka trpí deficitom tohto vitamínu, deti s tmavou pokožkou (možno o tom neviete, ale už aj tmavší pigment bábätka má schopnosť prepustiť menej slnečných lúčov), deti s nedostatočným pobytom na slnku, s nedostatočným obsahom vápnika a vitamínu D v strave, ale i obéznejšie deti. 

Ohrození sú aj maličkí pacienti s chronickými ochoreniami, ako sú celiakia, IBD, cystická fibróza, s poruchami imunity, s chronickými ochoreniami obličiek a pečene, s reumatologickými, onkologickými ochoreniami či pacienti užívajúci lieky s nepriaznivým vplyvom na metabolizmus vápnika a vitamínu D, napríklad kortikoidy.

Nedostatkom vitamínu D trpí takmer polovica populácie. Za normálnu hodnotu v krvi sa stále považuje hladina 30 až 50 nmol/l. Väčšina dospelých ho má vplyvom nedostatku slnečného žiarenia a slabého zastúpenia v potrave oveľa menej, často aj pod 20 nmol/l. Detské údaje sú podľa odborníkov podobné, dokonca ešte horšie. A pritom na aktiváciu imunitného systému hraničné limity nestačia. Aj preto pediatri apelujú na rodičov, aby potrebnú dávku nezabúdali bábätkám podávať správne a každodenne. Ak sa pristihnete pri tom, že v hektickom materskom kolotoči na to občas zabúdate, vložte si do smartfónu pripomienku. Postupom času sa režim dieťatka ustáli a po déčku budete siahať úplne automaticky.

Prepočet na medzinárodnú jednotku IU: 1 µg (mikrogram) vitamínu D = 40 IU vitamínu D

Nedojčeným alebo čiastočne dojčeným bábätkám pridávajú vitamín D v bezpečnej a veľmi dobre vstrebateľnej forme do dojčenského mlieka priamo výrobcovia. Postupujú podľa platnej legislatívy, ktorá korešponduje s vedeckými poznatkami a odporúčaniami pediatrickej obce. Možno ste nevedeli, no i vďaka tomu majú nedojčené bábätká v telíčku obvykle dostatočné hodnoty vitamínu. 

Bábätká pred slnkom dôkladne chránime. Avšak len čo sa postavia na nožičky, začnú behať a dožadovať sa slobody pohybu, dostanú do ručičiek mobil a sadnú si k nemu. Fascinovane po ňom ťapkajú a sledujú všetko, čo im displej ponúka. A vonku na čerstvom vzduchu im zatiaľ uteká časť detstva i správnych životných návykov. Možno je predčasné hovoriť o tom, keď sa len učíte svojho drobčeka dojčiť alebo mu ako malinkému bezbrannému novorodeniatku pripravujete prvú náhradnú dojčenskú výživu, no pediatri upozorňujú, že aj toto sú momenty, keď sa buduje alebo, naopak, láme detská imunita. Váš zázrak od vás odpozoruje všetko – dobré i zlé. Učte ho a pomáhajte mu od prvých dní budovať si imunitu. S dostatkom vitamínu D mu bude osožná vo všetkých životných okamihoch.