Táto úloha nevyžadujúca žiadne úsilie môže byť pre usilovných záhradkárov nečakanou výzvou – nechať záhradu bez väčšieho zásahu. Polená, ktoré zostali po letných táborákoch pri ohnisku, poslúžia na prezimovanie chrobákov. V nánosoch travín a v spleti koreňov pri záhradnom jazierku sa ubytujú slepúchy a mloky. Keď z jazierka neodstránime bahno, zavŕtajú sa doň žaby. V kope lístia v trvalkovom záhone sa zabýva ježko. Nespotrebovaný kompost, neodstránené kamene, nezasypané škáry, to sú ideálne skrýše pre celý rad obyvateľov záhrady, ktorí vám pomáhajú po celý rok v rámci prirodzeného kolobehu prírody.

Navyše náš zoznam, ako pomôcť prírode, je v znamení toho, čo robiť nemusíte:

1. Nevyfukujte lístie

Lístie je perina pre najrôznejšie živočíchy, ktoré u vás hľadajú útočisko. Prezimujú nielen pod ním, ale i zachytené na samotných listoch. A je ich naozaj mnoho.

V ideálnom prípade nechajte opadané lístie ležať, teda ak nie je ešte zo stromov napadnuté najrôznejšími škodcami a chorobami. Kompromisom je odstránenie lístia z trávnika a jeho ponechanie na okrajoch záhonov a skaliek.

Ak zo záhrady opadané lístie odstraňujete, v záujme prírody postupujte čo najmenej intenzívne. V opačnom prípade môžete zvieratám, ktoré sú schované v tráve, ublížiť. Staré dobré hrable sú skvelé, zato fukáre a drviče lístia odstraňujú z vašej záhrady život. A pálenie lístia? O tom sa hádam ani nemusíme baviť.

2. Nekoste trávu

Aspoň časť trávy pred zimným obdobím nepokoste. Rada sa v nej ukryje lienka, doputuje i bystruška a čmelia kráľovná. Na otave, najlepšie na chránenom mieste, napríklad pod ihličnanom, kríkom alebo pri múriku, postavte hmyzí hotel. Tie náchylnejšie živočíchy sa v ňom ubytujú ešte radšej. Päťhviezdičkový luxus pre ne a päť hviezdičiek za snahu pre vás!

Nepokosená tráva má aj ďalší efekt pre prírodu – semená bodliakov a travín poslúžia vtákom ako krmivo.

Pri poslednom kosení nechajte steblá čo najdlhšie a potom ich použite do kompostu, kde znovu poslúžia hmyzu.

3. Pripravte kompost

Že ho nemáte? Pokojne ho provizórne založte. Stačí z obyčajnej trávy – najlepšie sú už spomenuté dlhšie steblá –, ale aj z lístia, zo slamy a z vetvičiek… Pripravte hromádku podobnú vyvýšenému záhonu, malú alternatívu kompostu, ktorú na jar len premiešate so zeminou. Poslúži vám hneď dvakrát – v zime vám za ňu poďakujú drobné živočíchy, ako napríklad užovky, ktoré sa do nej ukryjú, na jar samotná záhrada, ktorú môžete prihnojiť. V organicky udržiavanej záhrade je potom viac života a kolobeh sa pekne opakuje. Najlepšia jesenná starostlivosť o záhradu je tá v duchu udržateľnosti, s trochou pozornosti venovanej kompostu a so zeleným hnojením i pred zimou.

4. Nechajte hrantíky do jari

Aj keď máte „len“ balkón alebo hrantíky na oknách okolo terasy, nechajte v nich zoschnuté letničky, chryzantémy, bylinky... Miesta pod kvetináčmi i vo flóre poslúžia na prezimovanie najrôznejším drobným tvorom, pavúkom, chrobákom.

Ježko, jež, máme pre teba hotel!

Ježe prečkávajú zimu zimným spánkom v hniezde, ktoré si musia samy pripraviť. Ale pomôcť im s tým môžete, budú rady. Ježko potrebuje suché a osamotené miesto. Poslúži mu kôpka lístia navŕšená na kraji záhrady, s kôrou, práchnivejúcim drevom a polienkami, ale napríklad aj stará drevená krabica, do ktorej vyrežete dvierka. Využiť môžete aj roztrhaný košík alebo malú debničku, v ktorej ste si v júni odniesli z farmy jahody, ale nestihli ste ju vrátiť. Šupnite ju pod celú kôpku lístia. Ježko samec hľadá takýto zimný úkryt už na konci októbra, zatiaľ čo samice ešte v novembri dopĺňajú zásoby energie. Ale potom sa uchýlia do svojho hniezda aj ony. Nerušte ich!

Navyše práchnivejúcim drevom sa živia larvy chrobákov, ktoré si ježko môže hneď po jarnom prebudení dopriať na desiatu. Aj to je biodiverzita, kolobeh prírody.

Postarajte sa o jazierko

Jazierko pred zimou nechce prílišný zásah. Len ak by bolo organického materiálu na dne príliš, mohli by plyny vznikajúce tlením rastlín a opadaného lístia škodiť zimujúcim tvorom. Keď necháte z jazierka trčať traviny, v mraze poslúžia i ako malé vetracie komíny.

Pri teplotách pod nulou treba vo väčších nádržiach udržiavať vetrací otvor – dieru v ľade, a to pomocou termostatu, polystyrénového plaváka či vzduchovaním, alebo trebárs vďaka hrncu s teplou vodou, ktorý urobí v ľade dieru. Hluk a otrasy z rozbíjania ľadu môžu byť pre zimujúce zvieratá stresujúce.

V bezzásahovom stave nechajte i brehy jazierka, v ktorých rady prezimujú obojživelníky.

Myslite na vtáčiky a iné drobné zvieratá

I ďalší krok je v duchu „lenivého záhradníčenia“. Neobraté posledné jablká a zoschnuté slivky môžu byť pre mnoho zvierat záchrannou chuťovkou v mraze. A čo ešte? Vyčistite kŕmidlá a búdky skôr, než udrú mrazy, zaveste ich tak, aby na ne nedočiahli domáci maznáčikovia, a kúpte zásoby kvalitného krmiva. Najlepšie poslúži jednodruhové, ako je slnečnica alebo proso. Kŕmiť vtáctvo a zvieratá v lese počas zimy je dôležité, robme to teda dobre a rozumne.