Ako prebieha pôrod krok za krokom

Príchod bábätka potom okrem odtečenia plodovej vody spoľahlivo ohlásia kontrakcie. Tie najskôr pocítite ako tlak v podbrušku alebo ako nutkanie ísť na toaletu. Kontrakcie budú postupne častejšie a silnejšie. Akonáhle sa kontrakcie opakujú v rozmedzí 5–7 minút a trvajú 30–40 sekúnd, mali by ste už byť v pôrodnici alebo na ceste do nej.

V této fáze (prva doba pôrodná) sa vám zkracuje a otvára krčok maternice, rozširuje sa tzv. pôrodná bránka, ktorá nakoniec skoro úplne splynie s pošvou, uvoľní cestu dieťatku, a plodová voda odtečie, väčšinou samovoľne. Ak k tomu nedôjde, pôrodník pri vaginálnom vyšetrení šetrne pretrhne plodovú blanu, aby voda mohla odtiecť. Zákrok nie je bolestivý, ale môžu po ňom zosilniť kontrakcie.

Prvá doba pôrodná je najdlhšou fázou. U každého pôrodu je iná, ale obvykle trvá okolo:

• 3–4 h u viacrodičiek   
• 6–7 h u prvorodičiek

Výnimkou nie sú ani ženy, ktoré rodia 10–12 h. Dĺžku pôrodu ovplyvňuje kondícia matky a jej psychický stav. Všeobecne platí, že čím zdravšia a pokojnejšia je mamička, tým hladší je pôrod.

Prvá doba pôrodná je presne ten čas, kedy vám pôrodník môže ponúknuť epidurál. Anestetikum sa pachá injekciou do hornej časti bedrovej chrbtice, kedy je kŕčok maternice optimálne rozšírený, a o jeho použití si rozhodnete samy.  

Epidurál sa odporúča, keď má mamička astmu, epilepsiu, choroby srdce alebo diabetes, u rodičiek so závislosťou na nikotíne, alkohole alebo drogách, pri preeklampsii a v prípadoch rizikových pôrodov, kedy sa očekáva pôrod cisárskym rezom. Tam je jeho veľkou výhodou, že tíši bolesť, uvoľňuje svaly panvového dna, a tým aj pôrodné cesty.    

Epidurál je naopak nutné zvážiť, ak máte poruchu zrážania krvi alebo alergiu na lokálne anestetika. 

V druhej fázy pôrodu sa kontrakcie opakujú už po 2–3 minútach, sú silnejšie a môžu trvať 60–90 skúnd. Pôrodník skontroluje, či dieťatko zostupuje pôrodnými cestami správne otočené, a keď je všetko v poriadku, môžete prirodzene v rytme vlastných kontrakcíí začať tlačiť. Pomôže vám k tomu tzv. brušný lis, teda svaly brušnej steny a bránice, a tlačenie je podobné, ako keď máte zápchu.

Akonáhle je hlavička dieťaťa v panvovom východu, pôrodník zhodnotí, či radšej nastrihnúť hrádzu, aby hlavička lepšie prešla, alebo nie. Keď je vonku hlavička s plieckami, máte to najnáročnejšie za sebou. Zvyšok telíčka už prejde veľmi rýchlo a bez problémov. Druhá fáza pôrodu zvyčajne trvá 15–40 minút. Na jej konci sa prestihne pupočná šnúra, dieťatko sa umyje, zváži a zmeria a môžete si ho po prvý krát pochovať.

3. a 4. doba pôrodná sú oddychové. Asi 5 minút po dieťatku vyjdu plodové obaly a placenta. Môžete cítiť slabšie kontrakcie, nie je to ale podmienkou. Štvrtá doba pôrodná je potom preventívna. Lekársky personál vás ešte približne 2 hodiny po pôrode sleduje kvôli riziku silnejšieho popôrodného krvácania. Počas tretej a štvrtej doby pôrodnej sa tiež maternica sťahuje a zmenšuje. 

Nezľaknite sa toho, že sa dieťatku chce na svet 5 dní pred termínom. Termín niekedy nie je úplne spoľahlivý a máloktorá žena v ňom naozaj porodí. Lekári berú za štandardný termín pôrodu akýkoľvek čas medzi 39.–42. týždňom tehotenstva. O predčasnom pôrode hovoríme až vtedy, keď sa dieťatko narodí pred dokončeným 37. týždňom tehotenstva. Bábätko nemusí byť nutne nedonosené, ale pokiaľ nedonosené je, vyžaduje špeciálnu starostlivosť.

Po 42. týždni tehotenstva lekári zvyčajne vyvolávajú pôrod umelo. Prenášanie dieťatku neprospieva a drobnejšie mamičky by potom s pôrodom väčšieho bábätka mohli mať problém. Pôrod sa urychľuje podaním hormónu oxytocínu, ktorý vyvolá a zosilní kontrakcie.

Ak sa dieťatku nechce von prirodzenou cestou alebo dôjde ku komplikácíám, je nutný pôrod cisárskym rezom. Ten je rýchly a vďaka anestetikám bezbolestný. Niekedy môže byť po konzultácií s lekárom plánovaný dopredu. Hojenie po pôrode je potom ale dlhšie a bolestnejšie, predsa len máte na bruchu nemalú jazvu.
Štúdie tiež ukazujú, že deti narodené cisárskym rezom zvyknú mať slabšiu imunitu, než deti narodené prirodzenou cestou. Pri cisárskom reze totiž neprechádzajú rodidlami, kde prijdu do styku s prirodzenými kultúrami laktobacilov, ktoré sú základom našej neskoršej obranyschopnosti. Také deti je obzvlášť dôležité kŕmiť materským mliekom aspoň prvých 6 mesiacov. Paradoxne avšak práve deti narodené tzv. sekciou zvyknú byť podľa štúdií po 3. mesiaci dojčené zriedkavejšie než deti narodené prirodzene.